Majstrovstvá sveta hráčov do 20 rokov už klopú na dvere, a tak prišiel čas, pozrieť sa na tento šampionát z trochu iného pohľadu. Každoročne máme možnosť vidieť najväčšie talenty z celého sveta súperiť proti sebe na turnaji, ktorého tradícia siaha až do roku 1974. Je to skvelá príležitosť, najmä pre hráčov zo starého kontinentu, ukázať sa pred skautmi z NHL, a zviditeľniť sa tak aj za veľkou mlákou. Majstrovstvá sveta juniorov, ako sa tiež zvyknú nazývať, boli obzvlášť v minulosti odrazovým mostíkom do NHL pre hráčov, ktorí hrávali vo Švédsku, Fínsku či Rusku, keďže to častokrát bola jedna z mála príležitostí, kedy ich mohli kluby z NHL podrobnejšie sledovať. V súčasnej dobe, kedy majú skauti prístup k rôznym videozáznamom či štatistikám, môžu hráčov z Európy sledovať aj bez toho, aby boli prítomní na ich zápasoch. Avšak nie všetko sa dá vidieť cez video či rôzne tabuľky s číslami, a tak je aj v súčasnosti veľmi dôležité vidieť výkony hráčov priamo z tribúny. A práve preto sú výkony na týchto majstrovstvách sveta stále dôležité, no určite nie rozhodujúce.

Avšak nato, aby sa hráč dostal do NHL, potrebuje omnoho viac než len vydarený šampionát či množstvo kanadských bodov. Veľmi dôležitou a podceňovanou kvalitou mladých hráčov je ich charakter, pracovná morálka a vášeň pre hru. Lenivosť a vysoké ego sú mnohokrát rozhodujúcim faktorom, ktorý im v konečnom dôsledku môže zablokovať cestu za vysnenou kariérou v NHL.

Amatérsky skaut pracujúci od roku 2007 pre Floridu Panthers, Fred Bandel, v rozhovore pre stránku www.minnesotahockey.org veľmi jasne a stručne vysvetlil, na čo sa skauti zameriavajú pri hodnotení budúcich hviezd najlepšej hokejovej ligy sveta : „Prvá vec musí byť talent, pretože ak hráč nemá potrebné zručnosti, aby sa stal prospektom, ďalej sa nepohneme. Potom je to o charaktere, ktorý zahŕňa snahu a spôsob, akým sa prezentujú na ľade a mimo neho. Charakter je kritický komponent pre väčšinu organizácií. Pracovná morálka, intenzita, túžba po úspechu sú všetko premenné, ktoré oddeľujú jedného hráča od druhého. V ďalších kolách hľadáte tú ‘jednu vec‘, ktorá ich od seba oddelí ešte viac, ako napríklad korčuľovanie, šikovnosť s pukom alebo schopnosť hrať na rôznych pozíciách v zostave.“

Na otázku o dôležitosti charakterových vlastností ďalej odpovedal: „Reč tela je veľmi dôležitá, pretože sa ukáže veľmi jednoducho. Hráči, ktorým klesnú ramená, keď nedostanú puk, alebo ktorí tresnú hokejku o ľad, keď ich spoluhráč urobí chybu – to bije do očí. Je to to isté ako s ‘trénovateľnosťou‘. Nie je to dobré, keď hráč nie je ochotný počúvať alebo je prehnane namyslený.“

Bandel vo svojom rozhovore ďalej spomenul aj dôležitosť dialógu s trénermi a dokonca aj so samotnými hráčmi. Od trénerov chcú skauti počuť najmä o vodcovských schopnostiach hráčov, aký typ lídra sú (či majú silný hlas v kabíne, alebo za nich skôr hovoria ich činy), či vychádzajú so spoluhráčmi a či na sebe tvrdo pracujú. Od hráčov zase očakávajú, že nebudú mať veľké ego a nebudú ‘hádzať svojich spoluhráčov pod autobus‘. Ďalej môže byť veľkým problémom, keď hráč rozpráva o sebe, aj keď sa ho na to nikto nepýtal. Asi najlepšie to vystihuje veta, ktorú povedal na konci svojej odpovede: „Chceme vidieť sebavedomie, no nie namyslenosť.“

Takže zisk tony bodov a jeden vydarený juniorský turnaj nie sú tými najdôležitejšími faktormi, ktoré rozhodujú o hráčovom úspechu v NHL. Samozrejme, že skvelé výkony proti svojim najlepším rovesníkom z celého sveta nemôžu nikomu nijako uškodiť, no taktiež by sa im nemala prikladať príliš veľká váha. Stačí sa pozrieť len pár rokov do minulosti a uvidíme hneď niekoľko príkladov hráčov, ktorí aj napriek skvelým individuálnym výsledkom na MSJ nedokázali podobné výkony pretransformovať do NHL.

Asi najvýraznejším príkladom zo spomínaných hráčov je fínsky krídeľník, Jesse Puljujärvi. Ten si na svojich v poradí druhých MSJ pripísal v siedmich odohraných zápasoch neuveriteľných sedemnásť bodov, vďaka čomu sa stal nielen najlepším útočníkom a členom All-Star tímu, ale aj najužitočnejším hráčom celého turnaja. Stal sa taktiež len tretím hráčom mladším než 18 rokov, ktorému sa podarilo získať takýto vysoký počet bodov. Okrem neho to dokázali iba dve legendy svetového hokeja – Wayne Gretzky a Eric Lindros.

Očakávania pred draftom boli preto pochopiteľne veľmi vysoké a väčšina odborníkov mu predpovedala umiestnenie na tretej priečke, hneď za dvojicou Matthews a Laine. Columbus, ktorý vyberal ako tretí tím v poradí, však urobil niečo, čo asi nikto nečakal. Pred Puljujärvim totiž uprednostnili talentovaného silového útočníka, Pierre-Luca Duboisa.

Toto rozhodnutie sa v tom čase nevyhlo veľkej vlne kritiky, no dnes už takmer nikto nepochybuje o tom, že pri svojom výbere mali naozaj šťastnú ruku. Dubois sa takmer okamžite od svojho vstupu do NHL stal ťahúňom Modrokabátnikov. V minulej sezóne sa v produktivite zaradil na štvrté miesto, keď sa mu podarilo získať 61 kanadských bodov. Tento rok, aj napriek tomu, že odišlo veľa ofenzívnych opôr Blue Jackets, zostal na takmer rovnakom priemere 0,69 bodu na zápas, čo by znamenalo, že po 82 odohraných zápasoch by takýmto tempom získal 57 bodov. Rozhodne to nie sú žiadne astronomické hodnoty, no Duboisove prednosti tkvejú najmä v jeho konzistentnosti a defenzívnej hre.

Puljujärviho si napokon vybral zo štvrtého miesta Edmonton, no práve týmto okamihom začala fínska hviezda pomaly vyhasínať. Do NHL sa po prvýkrát pozrel hneď v nasledujúcej sezóne, v ktorej si pripísal len osem bodov v 28 stretnutiach. Väčšiu porciu sezóny však odohral vo farmárskom tíme Oilers, Bakersfield Condors, za ktorý zaznamenal 28 bodov v 39 dueloch. Nasledujúcu sezónu sa mu opäť nepodarilo usadiť sa v NHL, keďže znova musel odohrať časť sezóny v Bakersfielde. Hovorí sa, že do tretice všetko dobré, no pre Puljujärviho to bolo skôr do tretice všetko najhoršie, keďže vo svojej tretej sezóne v tíme Oilers si pripísal iba chabých deväť bodov v 46 zápasoch.

Ako všetci dobre vieme, Puljujärvi sa tento rok rozhodol vrátiť naspäť do Kärpätu Oulu, kde odohral najväčšiu časť svojej kariéry. V 29 zápasoch v najvyššej fínskej súťaži si zatiaľ pripísal 28 bodov, a tak dúfa, že sa mu tam podarí reštartovať svoju kariéru. V Puljujärviho prípade by však bolo nefér nespomenúť, že istú časť viny za jeho výsledky nesie aj organizácia Oilers. Tá je totiž notoricky známa nesprávnou výchovou mladých hráčov, od ktorých sa očakávali oveľa dominantnejšie výkony než v skutočnosti predvádzali, resp. stále predvádzajú, v drese Oilers (Eberle, Yakupov, Nugent-Hopkins,...).

Ďalším príkladom hráča, ktorý svojimi získanými bodmi zažiaril na MSJ, je kanadský forvard, Nic Petan. Petan sa v roku 2015 stal najproduktívnejším hráčom turnaja, keď spoločne s dvojicou tímových kolegov – Sam Reinhart a Connor McDavid, dokázal v siedmich odohraných zápasoch získať slušných jedenásť bodov. Odvtedy sa však jeho kariéra uberala skôr opačným smerom a dnes už kmitá medzi prvým tímom Leafs a ich farmárskou pobočkou Marlies.

To by boli dva z mnohých dôkazov, že úspech na MSJ neznamená automaticky, že hráč bude úspešný aj v NHL. Ale predsa len by som rád spomenul ešte jedno meno. Trúfam si povedať, že len málo z vás pozná meno ruského útočníka, Maxima Kitsyna. Ja osobne som o ňom až do tvorby tohto článku nikdy nepočul, no pri hlbšom hrabaní sa medzi štatistikami som zistil, že Kitsyn bol šiestym najproduktívnejším hráčom MSJ v roku 2011, kedy nazbieral rovnaký počet bodov ako kapitán Nashvillu Predators, Ryan Johansen, či obranca Washingtonu Capitals, Dmitry Orlov (9). Výber Ruska bol však v tomto roku veľmi silný, keďže okrem Orlova si v ňom zahrali aj Yevgeni Kuznetsov (stal sa druhým najproduktívnejším hráčom turnaja so ziskom 12 bodov) a Vladimir Tarasenko (získal len o bod menej než Kuznetsov), ktorí z veľkej časti pomohli Kitsynovi k jeho bodovému výbuchu. Kitsyn nakoniec odohral väčšinu svojej kariéry v nižšej ruskej súťaži VHL, kde nazbieral v 139 zápasoch 91 bodov. Svoje šťastie skúsil aj v KHL, no v 130 zápasoch si pripísal len 22 bodov.

Aaron Ekblad je pre zmenu hráč, ktorému MSJ z bodového pohľadu príliš nevyšli. V roku 2014, kedy bol draftovaný, sa zúčastnil svojich jediných Majstrovstiev sveta juniorov, počas ktorých si pripísal len dva body v siedmich odohraných zápasoch. Ani to mu však nebránilo stať sa prvou voľbou v spomínanom drafte v roku 2014.

Fred Bandel vo svojom rozhovore spomenul aj to, že skauti začínajú podrobnejšie sledovať všetky väčšie talenty už okolo 14. roku ich života, avšak častokrát to býva aj skôr. Preto by sme nemali prikladať výsledkom z jedného turnaja príliš vysokú váhu. Skauti sledujú hráčov po dlhé roky, a tak mnohokrát už pred samotnými MSJ majú prehľad o tom, koho by najradšej videli vo farbách svojho tímu.

Najmä pri hráčoch z Európy a Ruska sa však niekedy stane, že hráč svojimi výkonmi na tomto turnaji zaujme natoľko, že sa ho niektorý z tímov rozhodne draftovať. Najčerstvejším príkladom takéhoto hráča je ruský útočník, Kirill Slepets. Slepets zaujal na minuloročnom šampionáte najmä svojou rýchlosťou a strelením piatich gólov v siedmich zápasoch. Na poslednom drafte si ho napokon v piatom kole vybrala Carolina Hurricanes aj napriek tomu, že v deň draftu mal už 20 rokov. V aktuálnej sezóne odohral 12 zápasov v KHL, v ktorých zaznamenal 5 bodov.

Mnohé kluby zvyknú na tento šampionát posielať aj mladých hráčov, ktorých si po príprave nechali v prvom tíme, no ich hra odvtedy nabrala nežiaduci spád. Minulý rok bol jedným z takýchto hráčov obranca Blackhawks s fínskym občianstvom, Henri Jokiharju, ktorý ako asistent kapitána doviedol Fínov k zisku zlatých medailí. Na tohtoročnom šampionáte budeme zase môcť sledovať kanadského centra, Barrata Haytona, ktorého Arizona uvoľnila, aby sa ofenzívne rozbehol medzi svojimi rovesníkmi. V aktuálnej sezóne získal v 14 zápasoch za Kojotov len štyri body, a tak môže mať takáto výzva len pozitívny dopad na päťku draftu z roku 2018.

Či už sa jedná o hráčov, ktorí sa na MSJ prišli zviditeľniť, alebo o hráčov, ktorí prišli znova nájsť svoju stratenú hru, ponúka tento turnaj to najlepšie, čo nám jednotlivé generácie ponúkajú. Mnohé legendy si prešli útrapami, ale aj šťastnými chvíľami, ktoré tento šampionát každoročne ponúka, a ktorými baví nielen hráčov, ale aj tých najzarytejších hokejových fanúšikov. A aj keď výkony jednotlivých hráčov nemusia byť príliš dôležité pre ich budúce kariéry v NHL, určite nimi môžu potešiť aspoň oči nejedného hokejového fanúšika.