Tak, a je tu po roku opäť. Mesiac máj. Nielen lásky čas, ale aj čas hokejový. Na dvere nám v takmer rovnakú chvíľu zaklopali majstrovstvá sveta a NHL playoffs. V rovnakú preto lebo narozdiel od predchádzajúcich rokov, kedy mala severoamerická liga v čase začiatku MS viacmenej za sebou prvé kolo nadstavbovej časti, to sa tohto roku kvôli výluke a posunutej základnej časti začalo až o dva týždne neskôr ako obyčajne. A zasa sa sem-tam vynárajú medzi fanúšikmi hokeja na oboch stranách Atlantiku otázky: Čo má väčšiu cenu? Vyhrať MS alebo Stanley Cup?

Ak je fanúšik doma v Európe, konkrétnejšie buď v Česku alebo na Slovensku, majstrovstvami sveta žije dňom a nocou, o to viac ak sa jeho mužstvu darí. Pamätám si to ešte z čias keď som žil doma. Utekali sme skôr zo školy či neskôr práce do barov pozerať zápasy v televízii či na veľkoplošných obrazovkách umiestnených na námestiach. Aj teraz je tomu tak. Čítam o tom v médiách, resp. sa o tom dozvedám od priateľov doma. Priame prenosy sú v normálnom čase keďže MS sa kvôli logistike vždy hrajú v Európe. Na druhej strane, ak si chce európsky fanúšik najrýchlejšieho kolektívneho športu na svete pozrieť hokej zo zámoria, musí ponocovať alebo skoro ráno vstávať, s výnimkou víkendov kedy sa niektoré zápasy NHL hrajú popoludní severoamerického času.

Možno aj preto sú fanúšikom na starom kontinente bližšie MS ako NHL. Majstrovstvá berú ako akési prirodzené vyvrcholenie sezóny. Národné ligy v tom čase poznajú svojich šampiónov, reprezentační tréneri povolali tých najlepších hráčov z nich a ako som spomínal – hrá sa doma, v Európe. Na hráčov zo zámoria, ktorí môžu a chcú prísť, sa trpezlivo čaká, ale gro tímov aj tak tvoria hráči pôsobiaci v domácich súťažiach. Neviem ako vy, ale mne sa v podstate myšlienka príchodu niektorých hviezd NHL na MS až v ich priebehu ani nepozdáva. Pripadá mi to tak, akokeby niekoho priviezli autom do polovice maratónu a dali mu šancu vyhrať. Asi by som bol skôr za to aby posily z NHL prišli jedine pred začiatkom MS.

Na druhej strane, fanúšikovia hokeja v severnej Amerike majú v hlave iba jedno – Stanley Cup. Množstvo peňazí točiacich sa v lige, jej dĺžka, geografické pokrytie a bohatá história im dávajú dostatočný počet dôvodov veriť, že v NHL sú tí najlepší hráči na svete a preto je to to naj čo môže hokej svetu ponúknuť. Hráči smerujú z NHL na MS a nie opačne, vravia si. V neposlednom rade, užšie klziská prinášajú rýchlejší a vzrušujúcejší hokej.

Podobný sentiment odzrkadľujú aj americké médiá. Darmo by ste hľadali v televízii priame prenosy z MS. Akurát ak hrajú USA proti Kanade alebo Rusku, resp. ak Američania postúpia do štvrťfinále a ďalej. Navyše, kvôli časovému posunu sa niektoré zápasy vysielajú až zo záznamu. Sarkasticky povedané, tomu hovorím vzrúšo. Zápasy našich chlapcov môžeme akurát sledovať v krivkajúcej kvalite na polooficiálnych internetových stránkach alebo cez pirátske televízne modemy. Nikdy nezabudnem, ako som na druhý deň potom čo Slovensko vyhralo svoj premiérový titul na MS v roku 2002 vo švédskom Göteborgu videl o ich triumfe, nepreháňam, trojvetový oznam na športovej stránke prestížnych novín The New York Times. Smiech cez slzy. Normálne som ten novinársky klenot vystrihol a mám ho dodnes ak by ho chcel niekto vidieť.

Poviem to na rovinu. Keď som žil doma, nechápal som ako sa Američania nemôžu nadchnúť pre európsky hokej a MS. Po dvanástich rokoch v USA som sa asi dostatočne poamerikanizoval, lebo cítim, že Stanley Cup bije v mojom hokejovom srdci silnejšie. Preda len, košeľa je mi bližšia ako kabát.