Vo svete hokeja, predovšetkým toho z prostredia NHL, nikdy nebolo veľa vecí istých. Často sa jedná len o rôzne polemizácie alebo debaty čo ak by toto alebo tamto. Napriek tomu bola jedna vec na betón jasná- dianie v novovytvorenej kanadskej divízii bude viac ako zaujímavé. A veru, predpoklady sa potvrdzujú už od samotného začiatku ročníka.


Ako čierny kôň mimosezóny, no i neskorších bojov vo svojej divízii bol častokrát uvádzaný Montreal Canadiens. Celkovo však boli pocity po turbolentnej pauze rozpačité. Tak ako sa Habs objavovali v predikciách na samom čele tabuľky, podobne ich veľa odborníkov radilo aj do situácie, kedy by sa museli uspokojiť s nepostupovou priečkou. Už úvodné zápasy ale naznačili, že červeno-modrí nebudú ani zďaleka do počtu. Koniec koncov, po šiestich odohraných stretnutiach sa nachádzajú na čele nielen svojej sedemčlennej skupiny, no rovno celej NHL. Navyše, počas šestice duelov neodchádzali po základnej hracej časti ani raz ako porazení, z každého stretnutia tak zverenci Clauda Juliena odchádzali minimálne zo ziskom jedného bodu. Ak berieme do úvahy kluby, ktoré majú odohratých minimálne 5 duelov, môžu sa podobnou štatistikou pýšiť len hráči Capitals. Čo ale stojí za podobnými výsledkami? Majú Canadiens šancu udržať svoje výkony na podobnej úrovni do konca základnej časti alebo sa jedná len o chvíľkovú sériu?


Offseason

Áno, celým spúšťačom bolo počínanie si generálneho manažéra Marca Bergevina počas posezónnej pauzy, kedy nastali nemalé zmeny, o ktorých už iste dobre viete. Len aby sme v krátkosti zopakovali, za odchádzajúcich Domiho, Kinkaida a Alznera prišli Anderson, Toffoli a Allen, pričom každé z mien má veľký vplyv na aktuálne postavenie v tabuľke. Navyše, z novej zmluvy sa tešil miláčik publika, zároveň opora Brendan Gallagher, podobne ako novic Josh Andreson, ktorého podpis ale vyvolal vlnu kritiky a nechápania. Celkovo sa počas prestávky udialo v zostave Montrealu dosť povedzme divných pohybov, no zdá sa, že sa Bergevinovi začínajú čím ďalej tým viac vyplácať. Počínanie si počas pár mesiacov bez hokeja nám teda poslúži ako akýsi odrazový mostík k nasledujúcim podbodom.

Vyrovnanosť útočných síl

Ak by sme porovnávali silu prvých útokov, pri všetkom dobrom čo elitná formácia Habs robí, popredné priečky by pravdepodobne neobsadila. Neznamená to však, že by partia okolo Gallaghera a spol. patrila ofenzívne k slabým mužstvám, skôr naopak. Kde teda tkvie rozdiel medzi zlyhaním či úspechom? Canadiens možno nemajú útočnú hviezdu typu McDavid alebo Ovečkin, no majú veľký počet nadpriemerných forvardov, ktorí síce nie sú braní ako to najlepšie možné, výkonmi napriek tomu patria k tomu lepšiemu čo liga ponúka. A pozor, jedná sa o všetky štyri formácie. V každej jednej nájdeme plejera schopného tvoriť kvalitnú hru smerom dopredu, čo v iných kluboch nebýva úplne zvykom. Naznačuje to aj priemerný počet odohraných minút na zápas, kedy majú útočníci Montrealu azda najrovnomernejšie rozdelený čas na ľade spomedzi všetkých celkov. Presnejšie sa bavíme o rozmedzí 12-16 minút na duel. Apropo, svoj potenciál naplno preukázali aj nové tváre organizácie. Ostrostrelec Toffoli pokračuje vo skvelých výkonoch z predošlej sezóny, pričom s piatimi presnými zásahmi mu patrí delená druhá priečka ligy čo sa strelcov týka, podobne ako druhé miesto v kategórii produktivity, kedy Tyler dovedna zaknihoval osem zárezov. V závese za ním je taktiež druhá posila, Josh Anderson, teda druhý najčastejšie strieľajúci hráč Montrealu. Nazbieral síce len polovicu bodov čo Toffoli, avšak svojou čiernou prácou, hrou bez puku či hitmi dokázal pozdvihnúť výkony svojej formácie na iný level. No ani podobné výkony by z tohto krátkodobého hľadiska nespĺňali kritériá zmluvy, ktorú dostal. My len tak, aby ste nezabudli.

Stabilné bránkovisko

Habs vrazili do malého modrého priestoru pred bránou takmer 15 miliónov, teda čiastku, akou sa nemôže pochváliť žiadne iné mužstvo sveta. Maskovaní muži tak ročne odkroja 18,4% z celkového platového stropu. Pri podobných astronomických sumách sa teda očakávajú aj nejaké tie čísla. Tu sa teda môžu názory krížiť, nakoľko jednotka, zároveň najdrahší gólman súťaže má priemernú úspešnosť zákrokov len niekde nad úrovňou 89%, pričom jeho nový kolega Jake Allen dosahuje lepšie čísla, presnejšie 90,7%. Treba sa ale na celú situáciu pozrieť z dlhodobejšieho hľadiska a nesúdiť podľa čísiel z pár stretnutí. Tak ako Allen, tak aj Price doplatili na oveľa otvorenejší hokej, než akým sa prezentoval Montreal minulé sezóny. Napriek tomu mali obaja skvelé momenty, kedy svoj celok výrazne podržali. Navyše, nebyť novej dvojky, bol by tlak a vyťaženosť 33-ročného rodáka z Vancouveru na úplne inej úrovni, čo by pri podobnej kadencii zápasov malo za následok horšie výkony. Vyrovnanejšie brankárske duo pomôže aj z hľadiska vyrovnanosti výkonov, najmä v back to back dueloch, kedy je riskantné nasadiť do brány rovnaké meno. Opäť všetko nasvedčuje, že kontroverzný krok GM bol predsa len k niečomu prospešný.

Nech už dopadne situácie v kanadskej divízii akokoľvek, Montreal má nakročené k vydarenej sezóne, pričom ak sa zostave vyhnú zranenia kľúčových opôr, je nie je vylúčený ani boj o tabuľkové prvenstvo. To už je ale otázkou nasledujúcich desiatok stretnutí.