V jednom z predchádzajúcich článkov sme sa detailnejšie pozreli na hráčov draftovaných v roku 2005. Súčasný článok bude zameraný na ročník 2006. Hráči draftovaný práve v tomto roku patria ku generácii hráčov, ktorí už nezažili predvýlukový spôsob hry. Aj keď sú títo hráči vekom ešte na začiatku svojej hokejovej kariéry, dosiahli už významné úspechy a s pribúdajúcim časom sa ich hviezdy status bude už iba rozširovať.

Lotériu na pridelenie celkového prvého výberu získal tým St. Louis Blues. Manažérom tohto mužstva zo stredozápadu padol do oka vynikajúci mladý bek, pôvodom taktiež z USA, Eric Johnson. V sezóne 2005 – 2006, kedy bol aj draftovaný, zažiaril hlavne na majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov, ktoré hostili švédske mestá Halmstad a Angelholm. Na tomto šampionáte zahviezdil práve Johnson a ziskom 10 bodov v šiestich zápasoch prispel americkému týmu k zisku zlatých medailí. Po drafte smerovali kroky tohto hviezdneho obrancu na univerzitu v Minnesote, kde strávil iba jednu sezónu. V nasledujúcej ho už čakala najprestížnejšia liga sveta. Vo svojom úvodnom ročníku rozhodne nesklamal a vydobyl si stále miesto na súpiske prvého týmu. V šesťdesiatich šiestich zápasoch zaknihoval uctihodných 33 bodov. V štatistike plus/mínus to však až také optimistické nebolo. Po poslednom zápase svietili v tejto kolónke záporné hodnoty. Zisk -9 bodov však nemožno považovať na nijak zlú štatistiku, obzvlášť ak ide o obrancu – nováčika. Po premiérovej sezóne však prišlo veľké sklamanie a to v podobe zranenia kolena, ktoré si privodil neštandardne pri hraní golfu. Po tomto kurióznom zranení sa nemohol postaviť na hraciu plochu nasledujúcich 12 mesiacov. Sezóna 2009 – 2010 sa niesla v znamení návratu niekdajšej veľkej juniorskej hviezdy. Návrat nedopadol úplne zle, aj keď mnohí analytici hodnotili jeho hru trochu inou ako bola pred zranením. Aktuálna sezóna bola pre tohto 23 ročného hráča taktiež zlomovou. V priebehu februára bol vymenený do týmu Colorado Avalanche, s ktorým sa však trápi. Aj keď bodovo nie je na tom tak zle, jeho účasť pri inkasovaný góloch opäť je v znamení záporných čísel. Netreba však zabúdať, že celý tým Avalanche je v tejto sezóne veľmi biedny. Práve Johnson sa môže stať tým hráčom, okolo ktorého sa vybuduje nový tým. Potenciál na to rozhodne má.

Staal. Nejde však o kapitána Caroliny Hurricanes Erica Staala, ale o jeho mladšieho brata Jordana. Práve tento vysoký center, ktorý sa vyznačuje úžasnou hrou na oboch koncoch ihriska, zapadol do koncepcie týmu Pittsburgh Pengiuns ako posledná veľmi významná časť skladačky pri honbe za Stanely Cupom. Predstavitelia Pittsburghu určite nevyhlásili Jordana druhým mužom draftu náhodou. Už v juniorských dobách sa vyznačoval tvrdou prácou pri tréningoch ale hlavne počas zápasov. Aj keď nikdy nebol najlepší kanonier a ani útočník súťaže OHL, právo on sa stal najvyššie draftovaným hráčom z tejto ligy v roku 2006. Už počas premiérovej sezóny všetkých ohromil svojím kanonierskym inštinktom keď vsietil 29 gólov, ale čo je ešte pozoruhodnejšie 7 z týchto gólov bolo zaznamenaných v oslabeniach. Takýto výkon nepredviedol žiaden iný nováčik a ani sa k nemu nepriblížil ( druhý najlepší v tejto štatistike Anže Kopitar zaznamenal iba 2 góly v oslabeniach). V nasledujúcich sezónach sa k tejto méte zatiaľ nepriblížil. Sezóna 2008 – 2009 bola pre celý Pittsburgh nezabudnuteľná. Práve v tomto ročníku dosiahli hokejisti z mesta ocele na majstrovský primát v podobe Stanely Cupu. A rozhodne pri tom nemohol chýbať ani Jordan. Vo vyraďovacích bojoch zaznamenal 9 bodov ale čo je najdôležitejšie, nedával dýchať najlepším útočníkom súpera a jeho defenzívna práca bola neprehliadnuteľná. Súčasná sezóna však zatiaľ nebude patriť k jeho najvydarenejším. Už počas leta sa podrobil operácii kolena a na ľad sa dostal až počas zápasu pod otvoreným nebom proti Washingtonu Capitals. Odvtedy sa však stal najlepším centrom Pittsburghu a to vďaka zraneniam Crosbyho a Malkina. Aj keď možno Penguins nedosiahnu až na najvyšší vrchol, Jordan Staal za každých okolností odvedie stále stopercentnú prácu.

Tretím v poradí pri dražbe talentov sa ocitol Jonathan Toews. Center z mrazivej Alberty už v tomto čase hviezdil na univerzite v Severnej Dakote, kde si v premiérovej sezóne pripísal slušných 39 bodov. V tej nasledujúcej to už bolo o 7 viac, ale čo je ešte dôležitejšie, Toews sa zúčastnil v danom ročníku na dvoch majstrovstvách sveta a to pre hráčov do 20 rokov a potom aj na seniorskom šampionáte. Treba však dodať, že na obidvoch šampionátoch zažiaril a získal na každom turnaji 7 bodov. Po týchto skúsenostiach už nič nestálo v ceste tomu, aby sa prebojoval na súpisku prvého týmu z Chicaga. Premiérová sezóna bola poznačená predovšetkým zranením, ktoré utrpel počas ročníka. Aj napriek tejto nepríjemnosti dokázal zaknihovať 54 bodov. Lepší už boli iba dvaja hráči Backstrom z Washingtonu Capitals a spoluhráč Toewsa z Chicaga Patrick Kane, ktorý bodovanie nováčikov ovládol ziskom 72 bodov. Nasledujúci ročník sa ešte ani nerozbehol a Toews už bol opäť v žiari reflektorov, stalo sa to vďaka jeho nominovaniu na pozíciu kapitána mužstva. Týmto sa zaradil na tretie miesto v poradí najmladších kapitánov v NHL. Pred ním skončili iba súčasný kapitán Pittsburghu Sidney Crosby a kapitán Bleskov z Tampy Vincent Lecavalier. Najlepšou sezónou pre Toewsa však bola sezóna 2009 – 2010, zisk olimpíjskeho zlata na turnaji vo Vancouveri určite prevážil triumf v play off s Chicagom. Takúto rýchlu kariéru si určite ani sám kapitán Čiernych jastrabov nepredstavoval a treba dodať, že ešte stále je iba na začiatku svojej profesionálnej dráhy.

Medzi ďalšími mladíkmi draftovanými vo Vancouveri v lete 2007 môžeme nájsť washingtonského nahrávača číslo 1. Nicklasa Backstroma, terajšiu hviezdu Toronta Maple Leafs Phila Kessela pôvodne draftovaného Bostonom. Zo slovenských alebo českých hráčov sa najvyššie umiestnil Michael Frolik draftovaný ako číslo 10 floridskými Panthermi. Na 13. Mieste sa umiestnil Jiri Tlustý, ktorého si vyhliadlo Toronto.

Určité sklamanie predstavujú hráči ako James Sheppard z Minnesoty, ktorého posledná sezóna 2009 – 2010 skončila si ziskom iba šiestich bodov. Vďaka sérii zranení taktiež kariéra mladíka z Columbusu Blue Jackets Derricka Brassarda začala stagnovať. Nad žiadnym z týchto hráčov však netreba uvažovať ako o premrhanom talente, pretože títo mladíci majú svoje najlepšie roky iba pred sebou.